Slovenská rektorská konferencia je za medzinárodnú akreditáciu od roku 2005

Podľa prezidenta SRK Juraja Sinaya mal by tento proces význam tak pre vládu, ako aj pre verejnosť v zistení objektívneho obrazu kvality vysokého školstva. O tomto závere z 29. riadneho zasadnutia členov pléna SRK v Prešove 21. mája informoval prezident SRK na tlačovej konferencii.
Sinay zdôraznil, že náklady na hodnotenie nezávislou zahraničnou ratingovou agentúrou by mohli činiť približne 40 miliónov Sk. Na príklade Poľska, kde takýto proces už prebehol, prezident SRK zvýraznil, že zvládol sa za jeden rok. Má význam aj pre záujemcov o štúdium na poľských vysokých školách zo zahraničia.

SRK je presvedčená, že po vstupe SR do Európskej únie je potrebné nanovo otvoriť otázku rozloženia VŠ. Sinay povedal, že dnešný počet 24 verejných vysokých škôl a univerzít je \"veľmi veľký\" pre Slovensko.
S ekonomickými otázkami fungovania vysokého školstva na Slovensku súvisí aj uplatnenie zákona o štátnej pokladnici v jeho podmienkach. SRK sa postavila za to, aby termín spustenia celého systému financovania cez štátnu pokladnicu bol z 1. júna 2004 presunutý na 1. január 2005. \"Vysokým školám chýba hardvér, má ho dodať ministerstvo školstva alebo financií, lebo univerzity v tohoročných rozpočtoch s nákupom výpočtovej techniky na tento účel nepočítajú, \" poznamenal Sinay. Navyše podľa neho celý prechod nie je doteraz dobre organizačne zvládnutý.
Členovia pléna SRK dospeli k záveru, že výška školného na slovenských VŠ by mala byť v rozpätí od 0 do 30 percent. SRK už dávnejšie prijala uznesenie, podľa ktorého nie je zásadným odporcom zavedenia školného. Podmienila ho však zverejnením zásad systematického financovania vysokých škôl z verejných zdrojov.

Diskusia, ktorá v Prešove prebehla mimo pôvodne stanoveného programu zasadnutia podľa Sinaya ukázala, že uvedené rozpätie by umožnilo verejným VŠ a univerzitám ako samosprávnym inštitúciám disponovať priestorom na manévrovanie. \"Výška školného by bolo ich vlastné rozhodnutie, \" podčiarkol prezident SRK. Obe hranice sú pre SRK veľmi prijateľné.
SRK nepovažuje za správne, aby prostriedky získané z výberu školného mali byť použité na krytie nákladov na bežný chod VŠ. Podľa Sinaya by mali tieto prostriedky slúžiť výlučne na vzdelávacie aktivity, na rozvoj vedy a výskumu.

Na otázku prečo SRK nie je zásadným zástancom zavedenia školného, Sinay odpovedal, že VŠ majú svojich zákazníkov. \"Ak sa im nepáči školné, tak sa môže stať, že o nich prídeme a bez nich existovať nemôžeme, \" vysvetlil opatrný postoj SRK k tejto otázke. Prikláňa sa k tomu, aby sa o tejto otázke radšej dlhšie diskutovalo ako veľmi rýchlo prijímali uznesenia.
Na záver riadneho zasadnutia pléna SRK v Prešove prišiel minister školstva Martin Fronc. Jedným z okruhov jeho diskusie s členmi pléna bol návrh zákona o vede a technike. Ďalšími témami bol postup pri riešení školného či východiská štátneho rozpočtu SR na ďalšie tri roky v súvislosti so situáciou v slovenskom vysokom školstve. Prezident SRK ocenil návrh spomínaného zákona, pretože je súčasťou reformných krokov v tejto oblasti. Zavádza koordináciu financovania rozvoja vedy a techniky z jedného centra. Podľa Sinaya otvára aj otázku, či by sa ministerstvo školstva podľa príkladu väčšiny členských krajín Európskej únie nemalo premenovať na ministerstvo vzdelávania a vedy.

Členovia pléna SRK ocenili, že ich dialóg s rezortným vedením a vedením ministerstva financií sa \"vyvíja pozitívne\", i keď východiská štátneho rozpočtu nie sú pre vysoké školy veľmi priaznivé. Najvážnejšie je však vyriešiť finančné toky. V tomto zmysle ministrovi pripomenuli, že nedostali rozpočtované prostriedky na druhý polrok, keďže predpokladaný prílev financií z výberu zavedeného školného v tomto období odpadol.
(jj)